Výpoveď a Odstupné
Výpoveď
Pracovný pomer môže byť ukončený výpoveďou v skúšobnej dobe; po vzájomnej dohode; uplynutím výpovednej lehoty alebo okamžitým ukončením pracovného pomeru. Pracovná zmluva automaticky končí smrťou zamestnanca, uplynutím dohodnutej lehoty v zmluve na dobu určitú, alebo vykonaním úlohy, ak bola zmluva uzavretá na splnenie určitej úlohy.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ v nej musí výslovne uviesť dôvod pre ukončenie pracovného pomeru. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Zamestnanec, ktorému je daná výpoveď z organizačných dôvodov (zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje), stal sa nadbytočným alebo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, má nárok na výpovednú dobu: najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, alebo tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov , je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Pracovná zmluva na dobu určitú môže byť tiež vypovedaná pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá ťažko zdravotne postihnutá. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život či zdravie. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
S účinnosťou od 1. januára 2022 majú zamestnávatelia právo oznámením ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol vek 65 rokov alebo dôchodkový vek. Tento zamestnanec bude mať nárok na odstupné vo výške, ktorá zodpovedá dĺžke pracovného pomeru.
(§61-72 Zákonníka práce č. 311/2001)
Odstupné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:
- jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov
-dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov
-trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov
-štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou odstupné najmenej v sume:
-jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky
-dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej päť rokov
-trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov
-štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov
-päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Okrem odstupného, zamestnanec má nárok na výplatu mzdy počas výpovednej lehoty. Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak ukončil pracovný pomer z osobných dôvodov.
(§ 76 Zákonník práce č. 311/2001)
