Dovolenka
Platená dovolenka
Zákonník práce stanovuje základnú ročnú výmeru platenej dovolenky minimálne 4 týždne, pričom za jeden týždeň dovolenky sa považuje sedem po sebe idúcich kalendárnych dní. Zamestnanec získava nárok na dovolenku, ak odpracoval najmenej šesťdesiat dní pre jedného zamestnávateľa. Zamestnanec, ktorý odpracoval menej ako rok, má nárok na jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky za každý odpracovaný mesiac. Ak zamestnanec počas skúšobnej doby neodpracoval viac ako 60 pracovných dní, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý dovŕšil 33 rokov, má nárok na minimálne päť týžddňov platenej dovolenky za rok. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku.
Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce. Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Dĺžka dodatkovej dovolenky je 1 týždeň, ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje počas celého kalendárneho roka. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
V roku 2020 bola schválená novela Zákonníka práce, podľa ktorej sa zamestnanci mladší než 33 rokov rozdeľujú do dvoch skupín: tí, ktorí sa trvalo starajú o dieťa a tí, ktorí nie. Zamestnanci, ktorí majú menej než 33 rokov a starajú sa o dieťa majú nárok na päť týždňov dovolenky. Táto zmena je účinná od 1. januára 2022.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca, a najmä rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ je ďalej povinný určiť dovolenku tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku až do konca kalendárneho roka. Zároveň je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Výnimočne, ak ide o vážne prevádzkové dôvody, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na 3 týždne, ale táto skutočnosť musí byť zamestnancom oznámená najmenej šesť mesiacov vopred.
Ak je dovolenka za kalendárny rok rozdelená do rôznych častí, jedna časť by mala trvať najmenej 2 týždne, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak. Ak spadá do plánovaného ročného obdobia dovolenky štátny sviatok, nezapočítava sa do čerpania dovolenky. To isté pravidlo sa uplatňuje aj pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas alebo počas víkendov a sviatkov. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť platenú dovolenku pracovníkom do dvoch rokov, od kedy na ňu vznikol nárok. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce stanovuje zamestnávateľom (s viac ako 49 zamestnancami; pre ostatných je to dobrovoľné), aby svojim pracovníkom, ktorí pre zamestnávateľa pracovali počas dvoch následných rokov, poskytovali príspevok na rekreáciu, ktorý sa všeobecne nazýva „rekreačný poukaz“. Suma príspevku na rekreáciu je stanovená na 55 % oprávnených výdavkov pracovníka, najviac do sumy 275 EUR za rok. Novelou Zákonníka práce sa podporuje cestovný ruch na Slovensku poskytovaním príspevku pre zamestnancov, ktorí strávi aspoň dve noci v ubytovacom zariadení na Slovensku.
(§100-117 Zákonníka práce 311/2001)
Práca počas štátnych sviatkov
Dni pracovného pokoja sú štátne (prípadne)cirkevné sviatky a nedele. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, napr. naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat apod.
Slovenské štátne sviatky sú dni v roku schválené Národnou radou Slovevnskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Jedná sa o nasledovné sviatky:
1. január Deň vzniku Slovenskej republiky
6. január Zjavenie Pána (Traja králi)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj Sviatok práce
8. máj Deň víťazstva nad fašizmom
5. júl Sviatok svätého Cyrila a Metoda
29. august Výročie SNP
1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky
15. september Sedembolestná Panna Mária
1. november Sviatok všetkých svätých
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu
24. december Štedrý deň
25. december Prvý sviatok vianočný
26. december Druhý sviatok vianočný
V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, s výnimkou:
1. maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami
2. maloobchodného predaj a výdaja liekov v lekárňach
3. maloobchodného predaja na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
4. predaja cestovných lístkov
5. predaja suvenírov
Zákonom č. 326/2020 Z. z., ktorý zmenil Zákon č. 241/1993, bol vytvorený nový štátny sviatok, a to 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý je v platnosti od 1. januára 2021. Tento deň však nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom, keďže paragraf 94 Zákonníka práce definuje dni pracovného pokoja ako “dni na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky” ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zdroj: §94, Príloha 1a Zákonníka práce č. 311/2001; § 1-3 Zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch; Zákon č. 326/2020
Nepretržitý odpočinok v týždni
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov daným spôsobom, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v iných dňoch týždňa.
Prestávky v práci sa upravujú Zákonníkom práce. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nepovažujú za pracovný čas. Pracovník, ktorý vykonáva prácu dlhšie ako 6 hodín za deň, má nárok na prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok sa nemôžu poskytovať na začiatku alebo konci zmeny. Mladistvý zamestnanec (do 18 rokov) má právo na prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút, ak je jeho pracovná zmena dlhšia ako štyri a pol hodiny za deň.
Zamestnávateľ musí rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby mal každý zamestnanec právo na denný odpočinok v trvaní aspoň 12 po sebe nasledujúcich hodín. U mladistvých pracovníkov do veku 18 rokov musí byť denný odpočinok aspoň 14 po sebe nasledujúcich hodín.
(§40, 91-93 Zákonníka práce č. 311/2001)
Legislatíva upravujúca dovolenku a prácu počas víkendov a štátnych sviatkov
- Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. / Labour Code No. 311/2001
Platená dovolenka
Zákonník práce stanovuje základnú ročnú výmeru platenej dovolenky minimálne 4 týždne, pričom za jeden týždeň dovolenky sa považuje sedem po sebe idúcich kalendárnych dní. Zamestnanec získava nárok na dovolenku, ak odpracoval najmenej šesťdesiat dní pre jedného zamestnávateľa. Zamestnanec, ktorý odpracoval menej ako rok, má nárok na jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky za každý odpracovaný mesiac. Ak zamestnanec počas skúšobnej doby neodpracoval viac ako 60 pracovných dní, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý dovŕšil 33 rokov, má nárok na minimálne päť týžddňov platenej dovolenky za rok. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku.
Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce. Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Dĺžka dodatkovej dovolenky je 1 týždeň, ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje počas celého kalendárneho roka. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
V roku 2020 bola schválená novela Zákonníka práce, podľa ktorej sa zamestnanci mladší než 33 rokov rozdeľujú do dvoch skupín: tí, ktorí sa trvalo starajú o dieťa a tí, ktorí nie. Zamestnanci, ktorí majú menej než 33 rokov a starajú sa o dieťa majú nárok na päť týždňov dovolenky. Táto zmena je účinná od 1. januára 2022.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca, a najmä rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ je ďalej povinný určiť dovolenku tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku až do konca kalendárneho roka. Zároveň je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Výnimočne, ak ide o vážne prevádzkové dôvody, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na 3 týždne, ale táto skutočnosť musí byť zamestnancom oznámená najmenej šesť mesiacov vopred.
Ak je dovolenka za kalendárny rok rozdelená do rôznych častí, jedna časť by mala trvať najmenej 2 týždne, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak. Ak spadá do plánovaného ročného obdobia dovolenky štátny sviatok, nezapočítava sa do čerpania dovolenky. To isté pravidlo sa uplatňuje aj pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas alebo počas víkendov a sviatkov. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť platenú dovolenku pracovníkom do dvoch rokov, od kedy na ňu vznikol nárok. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce stanovuje zamestnávateľom (s viac ako 49 zamestnancami; pre ostatných je to dobrovoľné), aby svojim pracovníkom, ktorí pre zamestnávateľa pracovali počas dvoch následných rokov, poskytovali príspevok na rekreáciu, ktorý sa všeobecne nazýva „rekreačný poukaz“. Suma príspevku na rekreáciu je stanovená na 55 % oprávnených výdavkov pracovníka, najviac do sumy 275 EUR za rok. Novelou Zákonníka práce sa podporuje cestovný ruch na Slovensku poskytovaním príspevku pre zamestnancov, ktorí strávi aspoň dve noci v ubytovacom zariadení na Slovensku.
(§100-117 Zákonníka práce 311/2001)
Práca počas štátnych sviatkov
Dni pracovného pokoja sú štátne (prípadne)cirkevné sviatky a nedele. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, napr. naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat apod.
Slovenské štátne sviatky sú dni v roku schválené Národnou radou Slovevnskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Jedná sa o nasledovné sviatky:
1. január Deň vzniku Slovenskej republiky
6. január Zjavenie Pána (Traja králi)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj Sviatok práce
8. máj Deň víťazstva nad fašizmom
5. júl Sviatok svätého Cyrila a Metoda
29. august Výročie SNP
1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky
15. september Sedembolestná Panna Mária
1. november Sviatok všetkých svätých
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu
24. december Štedrý deň
25. december Prvý sviatok vianočný
26. december Druhý sviatok vianočný
V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, s výnimkou:
1. maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami
2. maloobchodného predaj a výdaja liekov v lekárňach
3. maloobchodného predaja na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
4. predaja cestovných lístkov
5. predaja suvenírov
Zákonom č. 326/2020 Z. z., ktorý zmenil Zákon č. 241/1993, bol vytvorený nový štátny sviatok, a to 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý je v platnosti od 1. januára 2021. Tento deň však nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom, keďže paragraf 94 Zákonníka práce definuje dni pracovného pokoja ako “dni na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky” ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zdroj: §94, Príloha 1a Zákonníka práce č. 311/2001; § 1-3 Zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch; Zákon č. 326/2020
Nepretržitý odpočinok v týždni
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov daným spôsobom, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v iných dňoch týždňa.
Prestávky v práci sa upravujú Zákonníkom práce. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nepovažujú za pracovný čas. Pracovník, ktorý vykonáva prácu dlhšie ako 6 hodín za deň, má nárok na prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok sa nemôžu poskytovať na začiatku alebo konci zmeny. Mladistvý zamestnanec (do 18 rokov) má právo na prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút, ak je jeho pracovná zmena dlhšia ako štyri a pol hodiny za deň.
Zamestnávateľ musí rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby mal každý zamestnanec právo na denný odpočinok v trvaní aspoň 12 po sebe nasledujúcich hodín. U mladistvých pracovníkov do veku 18 rokov musí byť denný odpočinok aspoň 14 po sebe nasledujúcich hodín.
(§40, 91-93 Zákonníka práce č. 311/2001)
Legislatíva upravujúca dovolenku a prácu počas víkendov a štátnych sviatkov
- Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. / Labour Code No. 311/2001
